Stará nemecká rozprávka rozpráva, že po stvorení neba a zeme, keď sa už vo vodách preháňali ryby a v oblakoch vznášali vtáky, rozhodol sa Boh, že stvorí všetky pozemské zvieratá. Dal sa do diela, a keď bol s prácou hotový, s uspokojením si prezeral všetky zvieratá, medzi nimi aj psy. Pri pohľade na množstvo rôznych veľkostí, druhov srsti a farieb bol prekvapený sám zo seba, koľko psích plemien vytvoril. Taká rozmanitosť sa nevyskytovala u žiadneho iného druhu v živočíšnej ríši. A predsa mal Stvoriteľ, hľadiac na toto svoje dielo, pocit, že nie je nateraz hotový. Chcel vytvoriť psa, v ktorom by bola sústredená ušľachtilosť a sila, rýchlosť a odvaha zladená s dobromyseľnosťou. Po chvíli váhania vzal teda do rúk hrsť hliny a začal modelovať psa. Tento pes sa podobal stavbou tela dnešnému boxerovi, len hlavu mal podobnú, ako majú ostatné psy. Keď Stvoriteľ dielo ukončil, zadíval sa na neho s veľkým zaľúbením. „Tento pes,“ povedal, „sa mi nad očakávania podaril. Je najdokonalejší zo všetkých psov.“ Potom dal Pánboh nového psa bokom, pretože bol doteraz mäkký a mohol by sa ľahko poškodiť. Nový pes však dobre počul slová svojho Stvoriteľa a prejavom uznania a obdivu sa hneď povýšil na kráľa všetkých psov. Začal sa vypínať nad ostatnými psami a vyžadovať ich poddanstvo a úctu. Malé plemená ho prijali vľúdne, a oboznámené s jeho výsadným postavením, prejavovali mu pocty, ktoré žiadal a ktoré mu podľa jeho názoru prináležali. Odlišne sa však správali psy veľkých plemien. Ťažko niesli, že by mali byť podriadení psovi strednej veľkosti. Zlostne vrčali a cenili zuby. To sa však nepáčilo novému psovi a pocit vládcu, ktorý v ňom nedávno vzklíčil, mu nedovoľoval strpieť takú vzburu. Preto náhle vyskočil a s plnou zúrivosťou sa vrhol proti svojim odporcom. Ale chyba! Zabudol, že jeho ňufák je doteraz mäkký, pretože bol vytvorený naposledy. Náraz bol príliš prudký. Boh, vidiac pýchu svojho umenia v pazúroch veľkých psov, prišiel svojmu chránencovi na pomoc. Nešťastie však už bolo hotové. Boh nevedel, či sa má pri pohľade na obľúbeného psa hnevať, alebo smiať sa. Chcel predsa vytvoriť psa, ktorý by vynikal rozumnosťou a rozvahou, nie však zlostného vládcu. Nakoniec prekonal svoje sklamanie a hovoril: „Tak, ako teraz si, zostaň natrvalo, až po najneskoršie časy. A toto znetvorenie nech ti je navždy ponaučením, že nerozvážnosť a zlosť sa nevyplácajú!“ Tak sa aj stalo. Pes pripomínajúci tvarom hlavy boxera vracajúceho sa z ringu bol neskôr ľuďmi nazývaný boxer. Avšak poučený vtedajšou svojou nerozvážnosťou, stal sa pokojným a milým psom, odvážnym, ale nie zbrklým, psom rozumným a inteligentným, ktorý nevyhľadáva problémy a bitky a svoje sily používa len vo veľmi nutných prípadoch. Znalý sám svojho pradávneho osudu, stal sa skvelým ochrancom tých, ktorí sú ľahko zraniteľní, detí. Svojou milou povahou a múdrym pohľadom očí prekonal vadu svojej psej tváre natoľko, že sa mnohým páči. A tak ho poznáme dodnes.